Sekunda
Fyzikálna veličina: sekunda
Sekunda je základná jednotka času v medzinárodnej sústave jednotiek (SI). Predstavuje trvanie, počas ktorého prebehne 9 192 631 770 kmitov žiarenia, ktoré zodpovedá prechodu medzi dvoma hladinami veľmi jemnej štruktúry základného stavu atómu cézia-133. Sekunda je základným stavebným prvkom pre všetky ďalšie časové jednotky a používa sa na meranie času v rôznych oblastiach každodenného života aj vedy.
História
Koncept sekundy ako jednotky času má dlhú históriu. Už v staroveku bola sekunda odvodená od delenia hodiny na 60 minút a minúty na 60 sekúnd, čím sa uplatňoval šesťdesiatkový systém, ktorý zaviedli Babylončania. Moderná definícia sekundy, ktorá je založená na fyzikálnych vlastnostiach atómov cézia, bola prijatá v roku 1967 na 13. generálnej konferencii pre miery a váhy. Tento spôsob definície sekundy zabezpečuje extrémnu presnosť merania času, ktorá je nevyhnutná pre pokročilé vedecké a technologické aplikácie.
Využitie
Sekunda je univerzálna jednotka, ktorá sa používa na meranie času v prakticky všetkých oblastiach života. Od každodenných činností, ako je sledovanie času na hodinách, až po vysoko presné vedecké experimenty, kde sa merajú napríklad rýchlosti chemických reakcií alebo pohyb hviezd. V technológii sa sekundy využívajú na synchronizáciu dátových prenosov, riadenie procesov a v komunikáciách. Bez presného merania sekundy by nebolo možné efektívne fungovanie GPS systémov, telekomunikácií či počítačových sietí.
Prepočet na menšie a väčšie jednotky času
Sekunda je základnou jednotkou, od ktorej sa odvíjajú ďalšie menšie aj väčšie časové jednotky. Menšie jednotky zahŕňajú milisekundu (ms), ktorá predstavuje tisícinu sekundy, mikrosekundu (μs), ktorá predstavuje milióntinu sekundy, a nanosekundu (ns), ktorá je miliardtina sekundy. Väčšie jednotky zahŕňajú minútu (min), ktorá je 60 sekúnd, hodinu (h), ktorá je 3600 sekúnd, a ešte väčšie časové jednotky ako deň, týždeň, mesiac a rok.